Popularita tenisu na Slovensku bola vždy nepopierateľná. No od čias Miloša Mečířa, Kataríny Studeníkovej, či Henriety Nagyovej sa situácia trochu zmenila. Dosiahnutie priečok prvej stovky sa zdá akosi ťažšie a náklady na splnenie tohto cieľa sú akosi vyššie. Faktom je, že len minimálne množstvo hráčov zarába sumu ktorá by zaručovala pohodlný životný štýl. Taktiež, kariéra športovca je relatívne krátka a nie každého láka povolanie trénera. Zdá sa, že Slovenské tenistky si toto uvedomujú a radšej vsádzajú na kvalitné vzdelanie, medzinárodnú skúsenosť a teamové súťaženie za oceánom. Podla prieskumu z roku 2009, ktorý bol vykonaný predsedom komisie pre Americkú Tenisovú Asociáciu, Ph.D. Timothy Russellom, bolo vypočítané, že hráč musí byť umiestnený minimálne na 164. priečke rebríčku ATP, nato aby pokryl všetky svoje náklady z prémii, ktoré vyhral na turnajoch. Príkladom je Nicholas Mahut, ktorý zarobil 144 290 amerických dolárov v roku 2009.

Distribúcia turnajových prémii je však ešte smutnejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Hráči, ktorí sa pohybujú okolo 250.teho miesta zarobia niečo cez 71 tisíc amerických dolárov, a hráči na 500.tom mieste ATP len čosi okolo 16 tisíc Amerických dolárov. Čo sa týka ženského tenisu, hráčka, ktorá chce vykryť všetky svoje náklady musí byť na 119. mieste vo WTA rebríčku a hráčka čo je na 500.tom mieste zarobí niečo cez 9 tisíc dolárov, čo je priemerný ročný plat slovenského učiteľa. V štúdií sa taktiež poukazuje na fakt že výdavky priemerného profesionálneho hráča sa pohybujú okolo 143 tisíc amerických dolárov ročne. Človek nemusí byť génius na to aby si uvedomil absurditu tohto distribučného systému. Pre porovnanie, čo takto si predstaviť že len 150 najlepších futbalistov na svete by zarábalo sumu, ktorá by pokrývala ich životné potreby a len top 50 by si mohlo povedať že sú ‘za vodou’. Ak sa Vám to zdá smiešne tak si taktiež môžete predstaviť keby národný basketbalový team nedostal zaplatené len preto, že nevyhrali zápas.

Na turnajoch ma volajú tenisový bezdomovec. Ak neprejdem kvalifikáciou alebo prvými kolami, niekedy musím prespať v klubovniach alebo šatniach.

Na okruhu tenisových turnajov Futures sa každý týždeň stávajú situácie kedy hráč buď vyhrá zápas a môže prespať ďalšiu noc v hoteli alebo pôjde spať na gauč v tenisovej klubovni. Pritiahnuté za vlasy? Ani náhodou. Nemenovaný 27 ročný Rumunský hráč na priečke okolo 800 v ATP rebríčku dodáva: “Nevlastním žiaden dom, žiadne auto. Mám len svoju tenisovú tašku kde mám rakety, tenisky a všetko čo potrebujem. Na turnajoch ma volajú tenisový bezdomovec. Ak neprejdem kvalifikáciou alebo prvými kolami, niekedy musím prespať v klubovniach alebo šatniach. Nezaujíma ma čo o mne hovoria, nemôžem to predsa len tak vzdať.” Z poznatkov vychádza, že kariéra profesionálneho hráča nemusí byt až taká skvelá investícia ako sa zdá a často sa toto prebíjanie na malých turnajoch mení na dlhoročnú mizériu. Pre mnohých hráčov je ťažké vzdať sa sna ‘Grandslamových turnajov’ no zdá sa, že Slovenky ostávajú na zemi a uvedomujú si hodnotu jedinečnej príležitosti tenisových štipendií na Amerických univerzitách. Toto rozhodnutie prináša nielenže skvelé zahraničné vzdelanie, takmer absolútne pokrytie nákladov na život, cestovanie po Amerike, ale aj pokračovanie v tenise bez vlastných nákladov ako tvrdí väčšina. S návratom domov si prinesú domov diplom, nezameniteľné skúsenosti zo zahraničia, a cenné kontakty po celom svete. Peňažná hodnota tohto štipendia sa priemerne pohybuje okolo 90 000 Eur ročne. V tejto sume sú náklady na školné poplatky, ubytovanie, knihy, doučovanie, tenisová a kondičná príprava, mentálny tréner, náklady na cestovanie, rakety a oblečenie. Táto suma sa samozrejme vzťahuje na úroveň univerzity a divíziu ku ktorej škola patrí.

Je veľká škoda ak je hráč donútený s tenisom skončiť pre nedostatok financií a času. Ako to vo svete chodí, popri študovaní na vysokej škole si človek musí začať privyrábať a Slovenské vysoké školy nie sú známe svojou benevolentnosťou či flexibilitou. Naopak, Americké univerzity sa snažia vyhnúť tomuto rozhodnutiu medzi školou a športom a efektívne spojili tieto dve veci do kopy. Bývalá tenistka z Bratislavy si uvedomuje štedrosť tohoto systému: “Medzi najväčšie výhody určite patrí získanie vysoko kvalitného vzdelania takmer zadarmo, možnosť pokračovať v tenise na vysokej úrovni a popritom vidieť veľký kus sveta. Taktiež je to obrovská škola time-managementu kde je človek vystavený obrovskému tlaku a stresu ako v škole tak aj v športe, čo prináša nahraditeľnú skúsenosť, ktorá exponencionálne zvýši konkurencie-schopnosť na trhu práce ako doma tak aj v zahraničí.” Tvrdí Saša Nemcová, bývalá členka tenisového tímu Univerzity vo Wyomingu, ktorá vyštudovala Magisterský titul vo Financiách. Saša je momentálne zamestnaná v nadnárodnej firme a vedie Leadership Finance program v Dubaji.

Je to obrovská škola time-managementu kde je človek vystavený obrovskému tlaku a stresu ako v škole tak aj v športe, čo prináša nenahraditeľnú skúsenosť.

Po dokončení štúdia nastáva ďalšia dilema a to ohľadne návratu na Slovensko. Zahraniční študenti môžu využiť program OPT, ktorý im umožňuje povolenie pre vykonávanie práce v Amerike bez pracovných víz po dobu jedného roku. Niektorí hráči sa vrátia domov, no niektorí sa rozhodnú ostať, po prípade ešte vycestovať do inej krajiny. Tí, čo sa rozhodnú pre návrat domov disponujú výhodou pri hľadaní si práce na Slovensku. Jazykové znalosti, skvelé vzdelanie, ochota učiť sa, sú len jedny z veľa získaných kvalít, ktoré sú atraktívne pre budúceho zamestnávateľa. Na druhej strane, hráči, čo sa rozhodli ostať, hrajú s kartou Európana, ktorá je v Amerike výhodou. Tento príbeh sprevádza hráčku, ktorá pracuje ako interiérová dizajnérka v Texase. “Študovať v Amerike a zároveň reprezentovať univerzitný športový tím určite nie je pre každého kedže je to náročné, ale pre mňa to bolo prelomové rozhodnutie v živote a určite to neľutujem. Umožnilo mi to štúdium na vysokej úrovni prakticky zadarmo, nadštandartné podmienky, možnosť cestovať a veľa ďalších výhod, ktoré bývalý športovec na Slovensku proste nedostane. Ja si osobne myslím, že môj Európsky pôvod a kariéra univerzitného športovca mi dopomohla si nájsť ľahšie prácu. V Amerike sú univerzitné športy veľmi populárne a zamestnávatelia sa na to pozerajú ako plus, lebo vedia, že to buduje disciplínu, time-management skills a vyžaduje to tímovú prácu. Ostala som tu hlavne preto, že som sa vydala za Američana a taktiež som mala viac možností si tu nájsť dobré platené zamestnanie v mojom obore. “ Udáva bývala tenistka Nikola Matovičová, ktorá študovala a hrala na univerzite v Texase.

Študovať v Amerike a zároveň reprezentovať univerzitný športový tím určite nie je pre každého.

Ďalšia hráčka, ktorá sa rozhodla ostať v Amerike zase udáva, že ju to naučilo zodpovednosti v mladom veku a dokonca jej to otvorilo dvere o ktorých ani netušila, že existujú. “Odísť do Ameriky vďaka tenisu mi dalo skvelė vzdelanie grátis, tak isto ako aj nove kontakty a iný rozhľad na svet. Naučila som sa ako žiť samostatne v mladom veku a riešiť problémy samostatne. Keď človek musí tak musí (smiech). Samozrejme mi to dalo nové kontakty a priateľov. Nadovšetko, po skončení tenisu som sa vrátila k športu a to k Thajskému Boxu a Boxu. Vďaka kariére v tenise, ako bývalej športovkyni, mi klub tu v USA dáva veľké možnosti v týchto športoch.” Hovorí Monika Hadvigerová, ktorá bola dokonca spoluhráčkou Nikoly Matovičovej na tej istej univerzite. Zdá sa, že ročník 89’ vsadil akosi extra na racionalitu svojich rozhodnutí. Patrícia Verešová, rodáčka z Piešťan kladie dôraz na výhody Amerického pracovného trhu. “Štúdium v USA otvorilo pre mňa mnoho dverí. Po tom čo sa dalo nazvať, tenisovou kariérou s neúspešným koncom som bola predvedená k mnohými príležitostiam v USA. Stretla som ľudí, ktorí mi pomohli nielen v tenise, ale aj mojej kariére mimo tenisu. Bola som schopná nájsť si prácu, čo nie je ľahké pre medzinárodných študentov, a to najmä s 12 mesačnými vízami (mnohí vedia, o čom hovorím). Vďaka tejto práci som automaticky bola považovaná za silnú uchádzačku o stáž, ktorú som dostala tento rok v lete. Pozitíva, ktoré vnímam v práci v Spojených štátoch sú napríklad, že môj nadriadený mal len tie najlepšie úmysly a tým mám na mysli, že nie ste len ďalší bezvýznamný zamestnanec. Taktiež je dôležitý aj fakt, že začínajúci plat v Amerike sa rovná platu slušného zamestnania na Slovensku. Myslím si, že som študovala a pracovala dostatočne tvrdo na to aby som mohla mať konečne pohodlný život, čo mi žiaľ na Slovensku stále chýba. Ak Vám vaša vlastná rodina povie, aby ste išli pracovať do zahraničia, pretože je to pre Vás to najlepšie tak si myslím, že na tom nie je nič zlé.”

Stretla som ľudí, ktorí mi pomohli nielen v tenise, ale aj mojej kariére mimo tenisu.

Prijať štipendium však neznamená 4 roky života v bavlnke na čom sa všetky hráčky zhodnú. Je to o disciplíne, častokrát o nespavých nociach, boľavých končatinách, hraní počas zranenia, či iných problémoch. Ak však škola nehradí plné štipendium tak to môže byť aj finančne náročné a privyrábanie nie je možné. Jarmila Peterčáková, ktorá je momentálne študentkou v Amerike sa však vyjadrila, že napriek všetkým negatívam svoje rozhodnutie považuje za jedno z najlepších v živote. “Ja by som povedala, že mi to dalo veľa, pretože také podmienky na školu a tenis v jednom sa u nás bohužiaľ nenájdu. Je napríklad úžasné, že sa vieme perfektne zdokonaliť v cudzom jazyku, ale niekedy je to fyzicky veľmi náročné a teda aj mentálne. Tenis musí byť pre nás priorita aj napriek tomu, že v hlave sa môže odohrávať milión iných vecí ako problémy v rodine, s kamarátmi, dlhodobé zranenia, choroby alebo veci v škole ako domáce úlohy, písomky a iné školské projekty. Proste je to náročné aj fyzicky aj psychicky ale určite sa to oplatí. Finančne zaleží od štipendia ale kedže ja hrám druhu divíziu, mne je hradené celé školné a ostatné si platím sama. Kedže na robotu popri škole a tenise nemám čas tak je to finančne dosť náročné, ale bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote a určite to neľutujem.” Hráčky po tejto skúsenosti sú nielen vo svete oťukanejšie ale taktiež vedia, že úspech si vyžaduje tvrdú prácu a to každý deň. Práca v tíme je iná ako individuálne zameranie. Hráčky si tu nemôžu dovoliť zlú náladu, či nepríjemné správanie, pretože to ovplyvňuje cely kolektív a tréning. Toto je opäť niečo s čím sa tenisti stretnú po prvý krát na vysokej škole v Amerike. Zdá sa, že tieto 4 roky sú investícia nielen do štúdia ale aj do vlastného osobnostného rastu.

Prekvapivé je, že drvivá väčšina Slovákov berú odchod hráčov do Ameriky za akýsi nezdar, ba dokonca za zlyhanie, hovorí súčasna hráčka Havajskej Univerzity, Paulína Petrisková. “Veľa rodičov a ľudí pohybujúcich sa okolo tenisu berú odchod do USA ako koniec. Či už je to spôsobené nedostatočným sponzoringom, financiami, zraneniami alebo stratenou motiváciou, veľa hráčov sa rozhodne práve pre túto možnosť. Väčšina hráčov toto rozhodnutie nikdy neľutuje, ba to považujú za jedno z najlepších v živote. To čo univerzita v Amerike ponúka pre športovcov, sa nedá dosiahnuť nikde inde na svete. A pritom sa na Slovensku stále stretávame s opozitnými názormi. Je smutné ako média ignorujú týchto univerzitných hráčov a ich výsledky. Verejnosť nemá o univerzitných hráčoch ani páru. Spomeniem len pár príkladov ako hráčku čo hrá na 5. najlepšej univerzite v USA, ďalšia zas na 15. najlepšej. Ďalšia skončila bakalára a aj magistra z financií za 4,5 roka, za čas ktorý iným trvá ledva dokončiť bakalára. A to všetko popri tenise. Chalani sú tiež veľmi nedocenení, pretože dostať štipendium do mužského tímu je veľmi tažké, a pritom sa to viacerým podarilo. Ale o tom sa nikto na Slovensku nedozvie. Tenisové portály radi píšu o pikoškách, škandáloch a novinkách, ako napríklad, čo mala Bouchard na obed alebo s kým je Dimitrov vo vzťahu. Ignorancia Slovákov o univerzitnom tenise by sa mala dostať do povedomia. Len prednedlhom istý tenisový portál napísal článok o mladíkovi, ktorý odchádza do USA. Ako keby objavili “Ameriku” iba tento rok a on je prvý komu sa to podarilo.

Tenisové portály radi píšu o pikoškách, škandáloch a novinkách, ako napríklad, čo mala Bouchard na obed alebo s kým je Dimitrov vo vzťahu.

Odchod do USA na univerzitu by sa nemal brať ako koniec, ale mal by sa podporiť zo strany Slovenského tenisu a oboznámiť Slovenských tenisových fanúšikov o našich úspechoch v zámorí.” Dodáva Paulína na adresu Slovenského tenisu a nedostatok záujmu pre Slovákov ktorý dominujú Americkému Univerzitnému tenisu. Toto je len hŕstka hráčiek, ktoré sa rozhodli ísť študovať a hrať do Ameriky. Ak by sa malo napísať o všetkých hráčoch a hráčkach, čo voľakedy dominovali Slovenskému rebríčku no zrazu sa po nich ‘zľahla zem’, tento článok by sa zmenil na knihu. To že zem sa po nich nezlahľa a naďalej tvrdo trénujú, študujú, reprezentujú ako Slovensko tak aj svoju univerzitu všade kam sa pohnú, vedia len máloktorí. Pre niektoré to znamená záchranné koleso, kôli nedostatku prostriedkov, pre iné, možnosť vzdelania bez toho aby sa nemuseli vzdať rakety. V oboch prípadoch to funguje a je to skvelá príležitosť pre 99 % hráčov na Slovensku.

Leave a Reply

%d bloggers like this: